%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%
% Contents: Sadzba časť úvodu do LaTeX2e
% $Id: typeset.tex,v 1.2 1996/01/25 14:01:06 oetiker Exp oetiker $
%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%

\chapter{Sádzanie textu}

\begin{intro}
Po prečítaní predchádzajúcej kapitoly by ste mali vedieť
o~základnom materiále, z~ktorého je dokument v~\LaTeX u~vyrobený.
V~tejto kapitole doplním zvyšnú štruktúru, ktorú potrebujete
poznať na tvorbu materiálov zo skutočného sveta.
\end{intro}

\section{Štruktúra textu a jazyka}

Hlavným cieľom napísania textu (ak vylúčime určitú súčasnú literatúru typu DACC\footnote{Different At All Cost, preklad švajčiarsko-nemeckého UVA (Um's Verrecken Anders).}) je vyjadrenie myšlienok, sprostredkovanie informácie alebo vedomostí čitateľovi. Čitateľ text lepšie pochopí, ak budú myšlienky dobre štruktúrované a uvidí a precíti túto štruktúru omnoho lepšie, ak bude typografická forma odrážať logickú a sémantickú štruktúru obsahu.

\LaTeX{} sa od iných typografických systémov líši práve tým, že mu musíte oznámiť logickú a sémantickú štruktúru textu. Potom odvodí typografickú formu na základe \uv{pravidiel} zadaných v~súbore definujúcom triedu a v~rozličných štýlových súboroch.

Najdôležitejšia jednotka textu v~\LaTeX{}u (a v~typografii) je \wi{odsek} (\wi{paragraph}). Nazývame ho \uv{textovou jednotkou}, pretože odsek je typografická forma, ktorá by mala odrážať jednu súvislú myšlienku alebo jeden pojem. V~nasledujúcich oddieloch sa naučíte, ako si môžete vynútiť zalomenie riadku napríklad pomocou \texttt{\bs\bs} a ukončenie odseku, napríklad vynechaním prázdneho riadku v~zdrojovom kóde. Preto, ak sa začína nová myšlienka, mal by sa začať aj nový odsek a ak nie, mali by byť použité len zalomenia riadkov. 
Ak ste na pochybách ohľadom ukončení odsekov, predstavte si svoj text, ako sprostredkovateľa pojmov a myšlienok. Ak máte ukončený odsek, ale stará myšlienka pokračuje, mal by byť nový odsek zrušený. Ak sa v~tom istom odseku vyskytne nejaký úplne nový tok myšlienok, tak by mal byť odsek rozdelený. 

Väčšina ľudí úplne podceňuje dôležitosť správneho členenia odsekov. 
Mnohí dokonca ani nepoznajú zmysel ukončenia odseku alebo, najmä pri 
použití \LaTeX{}u, ukončujú odseky bez toho, aby si to uvedomovali. 
Táto druhá chyba sa dá obzvlášť jednoducho urobiť pri použití rovníc 
v~texte. Pozrite si nasledujúce príklady a premyslite si, prečo sú 
prázdne riadky (ukončenia odsekov) niekedy použité pred a za rovnicami 
a niekedy nie sú použité. (Ak ešte dosť dobre nechápete všetky príkazy, 
aby ste porozumeli týmto príkladom, prečítajte si, prosím, túto a nasledujúcu 
kapitolu a potom si prečítajte tento oddiel znova.)

\begin{code}
\begin{verbatim}
% Príklad 1
\ldots keď Einstein zaviedol svoj vzťah 
\begin{equation} 
  e = m \cdot c^2 \; , 
\end{equation} 
ktorý je zároveň najznámejším a najmenej 
pochopeným fyzikálnym vzorcom.

% Príklad 2
\ldots z~ktorého vyplýva Kirchoffov zákon pre prúdy:
\begin{equation} 
  \sum_{k=1}^{n} I_k = 0 \; .
\end{equation} 

Kirchhoffov zákon pre napätia môže byť odvodený \ldots

% Príklad 3
\ldots ktorý má mnohé výhody.

\begin{equation} 
  I_D = I_F - I_R
\end{equation} 
je jadro veľmi odlišného tranzistorového modelu. \ldots
\end{verbatim}
\end{code} 

Ďalšia menšia textová jednotka je veta. V~anglických textoch sa dáva väčšia medzera za bodku, ktorá ukončuje vetu, ako za bodku, ktorá sa používa na konci skratky. \LaTeX{} sa pokúša určiť, ktorú z~nich chcete mať.
Ak to \LaTeX{} urobí nesprávne, musíte mu povedať, čo chcete. Toto bude vysvetlené neskôr v~tejto kapitole.

Štruktúrovanie textu pokračuje dokonca do častí viet. Väčšina jazykov má veľmi zložité interpunkčné pravidlá, ale v~mnohých jazykoch (vrátane nemčiny a angličtiny) dostanete takmer všetky čiarky správne, ak si zapamätáte, čo reprezentujú: krátku zastávku v~toku reči. Ak si nie ste istí v~tom, kam umiestniť čiarku, prečítajte vetu nahlas a zľahka sa nadýchnite pri každej čiarke. Ak to na niektorom mieste pôsobí nemotorne, zrušte túto čiarku, ak cítite potrebu nadýchnuť sa (alebo urobiť krátku prestávku) na nejakom inom mieste, vložte tam čiarku.

Nakoniec odseky textu by mali byť logicky štruktúrované na vyššej úrovni 
tým, že sú zoskupované do kapitol, oddielov, pododdielov, atď. Nakoniec 
typografický účinok napísania napríklad{} \texttt{\char'134section\{Štruktúra textu 
a ja\-zy\-ka\}} je tak jasný, že je takmer úplne evidentné, ako majú 
byť tieto štruktúry vyššej úrovne používané.

\section{Lámanie riadkov a strán}

\subsection{Zarovnávanie odsekov}

Väčšinou sa knihy tlačia tak, že každý riadok má rovnakú dĺžku.
\LaTeX{} láme riadky a vkladá medzery medzi slová tak, aby dosiahol
optimálny vzhľad celého odseku. V~prípade, že je to nutné, slová,
ktoré sa nezmestia pohodlne do riadku, rozdelí. Od druhu dokumentu
závisí, ako sú odseky sádzané. Normálne je prvý riadok
odseku pevne stanovený a medzi dvoma odsekmi nie je žiadne
voľné miesto. Viac informácií nájdete v~kapitole~\ref{parsp}.

V~špeciálnych prípadoch môžeme prikázať \LaTeX u, aby zlomil
riadok (ukončil ho) v~danom mieste:
\begin{lscommand}
\ci{\bs} alebo \ci{newline}
\end{lscommand}
\noindent začína nový riadok bez toho, aby začal nový odsek,

\begin{lscommand}
\ci{\bs*}
\end{lscommand}
\noindent dodatočne zakazuje zalomenie strany po vyplnení príkazu
na zalomenie riadku.

\begin{lscommand}
\ci{newpage}
\end{lscommand}
\noindent začína novú stranu.

\begin{lscommand}
\ci{linebreak}\verb|[|\emph{n}\verb|]|,
\ci{nolinebreak}\verb|[|\emph{n}\verb|]|,
\ci{pagebreak}\verb|[|\emph{n}\verb|]| a
\ci{nopagebreak}\verb|[|\emph{n}\verb|]|
\end{lscommand}
\noindent robia presne to, čo hovoria ich názvy. Umožňujú
autorovi ovplyvniť ich činnosť pomocou parametra \emph{n}. Tento
parameter môže nadobúdať hodnoty od 0~do~4. Nastavením parametra
\emph{n} na hodnotu nižšiu ako 4, nechávate \LaTeX u~možnosť
ignorovať váš príkaz v~prípade, ak by výstup vyzeral veľmi zle.
Nepleťte si tieto \uv{break} príkazy s~príkazmi \uv{new}. Hoci zadávate príkaz \uv{break} (ukonči), \LaTeX{} sa stále pokúša vyrovnať pravý okraj strany a vytvoriť stranu s~požadovanou celkovou dĺžkou, ako to bude popísané v~nasledujúcom oddiele. Ak chcete skutočne začať \uv{nový riadok}, použite odpovedajúci príkaz. Uhádnite jeho názov! 

\LaTeX{} sa vždy pokúša dosiahnuť čo najlepšie zarovnávanie
riadkov. Ak nevie nájsť spôsob, ako zarovnať riadky v~súlade
s~jeho vysokými požiadavkami, nechá jeden riadok prečnievať za
pravý okraj odseku. Počas spracovania vstupného súboru sa potom
\LaTeX{} sťažuje na \uv{\wi{Overfull \char'134hbox}}. Toto sa najčastejšie 
stáva, keď \LaTeX{} nevie nájsť vhodné miesto na rozdelenie slova.\footnote{Hoci vás \LaTeX{} varuje, keď sa to stane (\uv{Overfull \char'134hbox}), nie je vždy jednoduché nájsť takéto riadky. Ak v~príkaze \texttt{\char'134documentclass} použijete voľbu \texttt{draft}, budú tieto riadky označené hrubou čiernou čiarou na pravom okraji.}
Pomocou príkazu \ci{sloppy} môžete \LaTeX u~prikázať, aby trochu
povolil v~svojich požiadavkách. V~takom prípade predchádza pretečeným riadkom
zväčšením medzier medzi písmenami --- aj keď konečný výstup nie je
optimálny. Aj v~takomto prípade vás \LaTeX\ varuje
\uv{\wi{Underfull \char'134hbox}}. Vo väčšine týchto prípadov nevyzerá výstup
príliš dobre. Príkaz \ci{fussy} vráti \LaTeX{} na jeho štandardné správanie!

\subsection{Delenie slov} \label{hyph}

\index{delenie slov}
\LaTeX{} rozdeľuje slová vždy, keď je to potrebné. V~prípade, že
\TeX{} nevie na základe svojich algoritmov nájsť vhodné miesto
na rozdelenie slova, môžete túto situáciu napraviť a nasledujúcim príkazom mu povedať o~výnimke.

Príkaz
\begin{lscommand}
\ci{hyphenation}\verb|{|\emph{zoznam slov}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent spôsobí, že slová uvedené v~parametroch budú delené len
na miestach označených \uv{{\tt -}}. Argument by mal obsahovať len slová zložené z~normálnych písmen alebo radšej znakov, ktoré sú považované za normálne písmená v~aktívnom kontexte. Rozdeľovacie pravidlá sa ukladajú pre jazyk, ktorý je aktívny v~momente, keď sa príkaz objaví. To znamená, že ak umiestnite rozdeľovací príkaz do preambuly vášho dokumentu, ovplyvní anglické delenie slov. Ak príkaz umiestnite za \verb+\begin{document}+ a ak použijete nejaký balík pre národnú podporu ako \pai{babel}, tak príkazy delenia budú aktívne v~jazyku aktivovanom pomocou \pai{babel}.   

Nižšie uvedený
príklad umožní rozdeliť slovo \uv{rozdeľovanie} rovnako, ako
\uv{Rozdeľovanie}, ochráni slová \uv{FORTRAN}, \uv{Fortran} a
\uv{fortran} pred rozdelením v~celom texte. Stav písmen (veľké---malé) je ignorovaný. V~zadaní slov nie sú povolené žiadne špeciálne znaky alebo symboly.

Príklad:
\begin{code}
\verb|\hyphenation{FORTRAN roz-de-ľo-va-nie}|
\end{code}

Príkaz \ci{-} umožňuje slovo v~danom mieste rozdeliť. Len takéto
miesto sa zároveň stáva miestom, kde môže byť dané slovo
rozdelené. Tento príkaz je zvlášť užitočný pre slová obsahujúce
špeciálne znaky (napríklad\ znaky s~diakritikou), pretože \LaTeX{}
takéto slová automaticky nedelí.\footnote{Toto platí vo všeobecnosti. Napríklad \CSLaTeX{} ich delí (pozn. prekl.).}
%\footnote{Unless you are using the new
%\wi{DC fonts}.}.
\begin{example}
Myslím, že je to: su\-per\-cal\-%
i\-frag\-i\-lis\-tic\-ex\-pi\-%
al\-i\-do\-cké
\end{example}

Viacero slov môžeme udržať na jednom riadku pomocou príkazu
\begin{lscommand}
\ci{mbox}\verb|{|\emph{text}\verb|}|
\end{lscommand}
Zabezpečí, že jeho obsah ostane v~každom prípade spolu.
\begin{example}
Budem mať nové telefónne číslo ---
\mbox{0116 291 2319}.

Parameter
\mbox{\emph{filename}} musí
obsahovať názov súboru.
\end{example}

\section{Reťazce pripravené na použitie}

V~niektorých príkladoch na predchádzajúcich stranách ste videli veľmi jednoduché
\LaTeX{}ovské príkazy na vytlačenie špeciálnych textových reťazcov:

\vspace{2ex}

\noindent
\begin{tabular}{@{}lll@{}}
Command&Example&Description\\
\hline
\ci{today} & \today   & Priebežný dátum v~zapnutom jazyku\\
\ci{TeX} & \TeX       & Meno vášho obľúbeného sadzača\\
\ci{LaTeX} & \LaTeX   & The name of the Game\\
\ci{LaTeXe} & \LaTeXe & Súčasná inkarnácia \LaTeX u\\
\end{tabular}

\section{Špeciálne znaky a symboly}
%
% Rewrite Section to be more logical.
%

\subsection{Úvodzovky}

Na vytvorenie úvodzoviek \index{úvodzovky} sa \emph{nepoužíva} príkaz \verb|"|,
\index{""@\texttt{""}} ako na písacom stroji. Pri tlači existujú
špeciálne otváracie a zatváracie úvodzovky. V~\LaTeX u~sa
používajú dva znaky~\verb|`| na otvorenie a dva~\verb|'| na
zatvorenie úvodzoviek.\footnote{Pri použití štýlu {\tt slovak.sty},
respektíve {\tt czech.sty}, môžete písať \uv{naše} úvodzovky pomocou
príkazu {\tt \char'134uv\char'173naše\char'175} (pozn. prekl.).}

\pagebreak
\begin{example}
``Prosím, stlačte kláves `x'.''
\end{example}

\subsection{Pomlčky a rozdeľovníky}

\LaTeX{} pozná štyri druhy pomlčiek. Tri z~nich dostanete
pomocou rôzneho poč\-tu po sebe idúcich pomlčiek. Štvrtý znak nie
je vlastne ani pomlčka, je to matematický znak mínus: \index{-}
\index{--} \index{---} \index{-@$-$} \mindh{mínus}
\begin{example}
X-násobný\\
strany 13--67\\
áno---alebo nie? \\
$0$, $1$ a $-1$
\end{example}
Názvy týchto pomlčiek sú:
\suv{-} \wi{rozdeľovník} (\wi{spojovník}, \wi{hyphen}), \suv{--}
\wi{krátka pomlčka} (\wi{en-dash}), \suv{---} \wi{pomlčka}
(\wi{em-dash}) a \suv{$-$} \wi{znak mínus}.
\index{pomlčky!krátka pomlčka} \index{pomlčky!pomlčka}
\index{pomlčky!em-dash} \index{pomlčky!en-dash}

\subsection{Vlnka ($\sim$)}
\index{www}\index{URL}\index{tilde}\index{vlnka}
Znak, ktorý môžeme často vidieť, ako súčasť URL adresy je vlnka. V~\LaTeX{}u ju môžete vygenerovať použitím \verb|\~|, ale výsledok: \~{} nie je v~skutočnosti to, čo chcete. Namiesto toho skúste:
\begin{example}
http://www.rich.edu/\~{}bush \\
http://www.clever.edu/$\sim$demo
\end{example}  
 
\subsection{Bodky (\dots)}

Na písacom stroji zaberá \wi{čiarka} alebo \wi{bodka} rovnaké
miesto, ako každý iný znak. Pri tlači kníh zaberajú tieto znaky
len veľmi malú plochu a nachádzajú sa veľmi blízko
predchádzajúceho písmena. Preto nemôžete napísať \uv{bodky} len
napísaním troch bodiek, pretože medzery medzi nimi by boli zlé.
Namiesto toho sa používa špeciálny príkaz, nazývaný
\begin{lscommand}
\ci{ldots}
\end{lscommand}
\index{...@\ldots}
\begin{example}
Nie ako ..., ale takto:\\
New York, Tokyo, Budapest,\ldots
\end{example}

\subsection{Ligatúry}

Niektoré písmena sa nesádzajú len tak, že sa vytlačia, ako rôzne
písmená vedľa seba, ale niekedy sa vytlačia s~použitím
špeciálnych znakov.
\begin{code}
{\large ff fi fl ffi\ldots}\quad
namiesto\quad {\large f{}f f{}i f{}l f{}f{}i \ldots}
\end{code}
Týmto takzvaným ligatúram \index{ligatúry} môže byť zabránené
vložením \ci{mbox}\verb|{}| medzi písmená, ktorých sa to týka.
Toto môže byť nevyhnutné pri zložených slovách.
\begin{example}
Nie shelfful\\
ale shelf\mbox{}ful
\end{example}

\subsection{Diakritika a špeciálne znaky}

\LaTeX{} podporuje používanie diakritiky \index{diakritika} a špeciálnych
znakov \index{špeciálne znaky} z~mnohých jazykov. Tabuľka~\ref{accents} ukazuje všetky druhy diakritiky na písmene o. Prirodzene na ostatných písmenách
to funguje tiež.

Aby sa dal použiť niektorý znak na i alebo j, musia sa najprv
odstrániť ich bodky. Toto je zabezpečené napísaním \verb|\i| a \verb|\j|.
\begin{example}
H\^otel, na\"\i ve, \'el\`eve,\\
sm\o rrebr\o d, !`Se\~norita!,\\
Sch\"onbrunner Schlo\ss{}
Stra\ss e
\end{example}
\begin{table}[!hbp]
\caption{Diakritika a špeciálne znaky} \label{accents}
\begin{lined}{10cm}
\begin{tabular}{*4{cl}}
\A{\`o} & \A{\'o} & \A{\^o} & \A{\~o} \\
\A{\=o} & \A{\.o} & \A{\"o} & \B{\c}{c}\\[6pt]
\B{\u}{o} & \B{\v}{o} & \B{\H}{o} & \B{\c}{o} \\
\B{\d}{o} & \B{\b}{o} & \B{\t}{oo} \\[6pt]
\A{\oe}  &  \A{\OE} & \A{\ae} & \A{\AE} \\
\A{\aa} &  \A{\AA} \\[6pt]
\A{\o}  & \A{\O} & \A{\l} & \A{\L} \\
\A{\i}  & \A{\j} & !` & \verb|!`| & ?` & \verb|?`|
\end{tabular}
\index{bez bodky \i\ a \j}\index{škandinávske písmená}
\index{ae@\ae}\index{umlaut}\index{prehláska}\index{grave}\index{acute}
\index{oe@\oe}

\bigskip
\end{lined}
\end{table}

\section{Medzinárodná jazyková podpora}

\index{medzinárodná jazyková podpora} Ak chcete písať dokument
v~inom jazyku ako anglickom, existujú dve oblasti, v~ktorých musí byť \LaTeX{} správne nakonfigurovaný:

\begin{enumerate}
\item Všetky automaticky vytvárané textové reťazce\footnote{Obsah, Zoznam obrázkov, \ldots} musia byť prispôsobené na~nový jazyk. Pre mnohé jazyky môžu byť tieto zmeny vykonané použitím balíka \pai{babel} od
Johannesa Braamsa.
\item \LaTeX{} potrebuje poznať pravidlá delenia slov nového jazyka. Dostať pravidlá delenia slov do \LaTeX{}u je trošku zložitejšie. Znamená to prebudovanie formátu so sprístupnením odlišných vzorov delenia slov.
Váš \guide{} by mal o tomto poskytnúť viac informácií.
\end{enumerate}

Ak je už váš systém náležite nastavený, môžete aktivovať balík
\pai{babel} pridaním príkazu
\begin{lscommand}
\ci{usepackage}\verb|[|\emph{jazyk}\verb|]{babel}|
\end{lscommand}
\noindent nasledujúcim po príkaze \verb|\documentclass|.
V~\guide{} by malo byť uvedené, ktoré \emph{jazyky} podporuje váš systém. Babel bude automaticky aktivovať vhodné pravidlá delenia slov jazyka, ktorý ste zvolili. Ak váš formát \LaTeX{}u (napríklad \texttt{cslatex}) nepodporuje delenie slov vo vami zvolenom jazyku, babel bude aj tak funkčný, ale neumožní delenie, ktoré by malo úplne negatívny vplyv na vizuálny zjav vášho dokumentu.

Pre niektoré jazyky špecifikuje \textsf{babel} aj nové príkazy
zjednodušujúce vkladanie špeciálnych znakov. Napríklad
v~nemeckom jazyku \index{nemecký jazyk} existuje mnoho špeciálnych
znakov (\"a\"o\"u). Pri použití \textsf{babel}u môžete napísať \"o
pomocou príkazu \verb|"o| namiesto~\verb|\"o|.

Niektoré počítačové systémy umožňujú vkladanie špeciálnych znakov
priamo z~klávesnice. \LaTeX{} vie spracovať aj takéto znaky. Od decembrového
vydania \LaTeX u2\raisebox{-0.3ex}{$\varepsilon$} v~roku 1994 obsahuje rozširovaná verzia \LaTeX u2\raisebox{-0.3ex}{$\varepsilon$} podporu rôznych vstupných kódovaní. Pozrite si balík \pai{inputenc}. Počas používania tohoto balíka si musíte
uvedomiť, že iní ľudia nemusia mať možnosť zobraziť si váš
zdrojový súbor na svojom počítači, pretože môžu používať iné
kódovanie. Napríklad \uv{nemecký} znak \"a je na PC označený ako 132
a na niektorých UNIXovských systémoch, používajúcich ISO-LATIN~1,
je označený ako 228. Preto používajte tieto nastavenia opatrne.

Iná vec je kódovanie fontu. Definuje, na ktorej pozícii 
\TeX{}ovského fontu je uložené každé písmeno. Originálne \TeX{}ovské fonty Computer Modern obsahujú len 128 znakov starej 7-bitovej ASCII tabuľky.
Ak sú požadované akcentované znaky, vytvára ich \TeX{} 
kombinovaním normálnych písmen a príslušného akcentu. Hoci výsledný výstup môže vyzerať bezchybne, tento prístup neumožňuje automatické delenie slov obsahujúcich písmená s~diakritikou.

Našťastie súčasné distribúcie \TeX{}u obsahujú EC fonty. Tieto fonty vyzerajú ako fonty Computer Modern, ale obsahujú aj zvláštne znaky pre akcentované písmená, používané v~európskych jazykoch. Použitím týchto fontov môžete skvalitniť delenie slov v~neanglických dokumentoch. EC fonty sa sprístupňujú  použitím balíka
\pai{fontenc} v~preambule vášho dokumentu

\begin{lscommand}
\ci{usepackage}\verb|[T1]{fontenc}| 
\end{lscommand}

\section{Medzery medzi slovami}

Aby \LaTeX{} dosiahol vo výstupe zarovnaný pravý okraj, vkladá
medzi slová medzery rôznych veľkostí. Za vetou vkladá napatrne
väčšiu medzeru, čo robí text čitateľnejším. \LaTeX{} sa domnieva,
že vety končia bodkou, otáznikom alebo výkričníkom. Ak nasleduje
bodka za veľkým písmenom, nie je to považované za koniec vety,
nakoľko je to jav typický pre skratky.

\setbox\verbbox=\hbox{\verb|~|}

Každá výnimka z~tohoto pravidla musí byť upresnená autorom.
Opačné lomítko pred medzerou vytvára medzeru, ktorá nebude
zväčšená. Znak vlnovky~\suv{\usebox\verbbox} vytvára medzeru, ktorá nesmie
byť zväčšená a naviac zabraňuje ukončeniu riadku v~danom mieste.
Príkaz \verb|\@| pred bodkou určuje, že táto bodka ukončuje vetu,
aj keď je pred ňou veľké písmeno.
\cih{"@} \index{~@ \verb.~.} \index{vlnovka@vlnovka (\verb.~.)}
\index{., medzera za}
\begin{example}
Dr.~Smith bol rád, že ju videl\\
napríklad~obr.~5\\
Mám rád BASIC\@. A~čo vy?
\end{example}

Zväčšeniu medzery za bodkou môžete zabrániť použitím príkazu
\begin{lscommand}
\ci{frenchspacing}
\end{lscommand}
\noindent ktorý prikáže \LaTeX u, aby \emph{nevkladal} o~nič väčšie
medzery za bodkou ako za normálnym znakom. Toto je bežné pre
neanglické jazyky okrem bibliografií. Ak použijete
\ci{frenchspacing}, príkaz \verb|\@|  nie je
potrebný.\footnote{Ak používate voľbu {\tt slovak}, respektíve {\tt
czech}, je príkaz {\tt \char'134frenchspacing} automaticky
aktívny (pozn. prekl.).}

\section{Tituly, kapitoly a oddiely}

Aby ste pomohli čitateľovi alebo čitateľke nájsť cestu vaším
dokumentom, mali by ste ho rozdeliť na kapitoly, odddiely a
pododdiely. Toto \LaTeX{} zabezpečuje pomocou špeciálnych
príkazov, ktoré používajú názov oddielu ako svoj argument. Je na vás,
aby ste ich použili v~správnom poradí.

Pre štýl \texttt{article} sú dostupné nasledujúce druhy delenia:
\nopagebreak
\begin{code}
\ci{section}\verb|{...}           |\ci{paragraph}\verb|{...}|\\
\ci{subsection}\verb|{...}        |\ci{subparagraph}\verb|{...} |\\
\ci{subsubsection}\verb|{...}     |\ci{appendix}
\end{code}

Pre štýly \texttt{report} a \texttt{book} môžete naviac použiť
nasledujúce dva príkazy:
\begin{code}
\ci{part}\verb|{...}              |\ci{chapter}\verb|{...}|
\end{code}

Keďže \texttt{article} nepozná kapitoly, je úplne jednoduché
pridávať články, ako kapitoly do knihy. Medzery medzi oddielmi,
číslovanie a veľkosť fontov, ich názvov sú nastavené automaticky
\LaTeX{}om.

%\pagebreak[3]
Dva z~uvedených príkazov na vytvorenie oddielov sú trochu
špeciálne:
\begin{itemize}
\item Príkaz \ci{part} nemá vplyv na číselné poradie kapitol.
\item Príkaz \ci{appendix} nemá parameter. Mení iba číselné
označenie kapitol na písmená\footnote{Pri štýle \texttt{article}
mení číslovanie oddielov.}.
\end{itemize}

\LaTeX{} vytvára obsah použitím názvov oddielov a im príslušných
čísel strán, ktoré získal pri predchádzajúcom spracovaní textu.
Príkaz
\begin{lscommand}
\ci{tableofcontents}
\end{lscommand}
\noindent vytvorí obsah a umiestni ho na miesto, kde sa daný
príkaz nachádza. Nový dokument musí byť spracovaný (\uv{pre\LaTeX ovaný})
dvakrát, aby sme dostali správny \wi{obsah}. V~niektorých
prípadoch môže byť potrebné spracovať dokument tretí krát.
\LaTeX{} vám povie, kedy je to potrebné.

Všetky oddielové príkazy uvedené vyššie existujú aj
v~\uv{hviezdičkovej} forme. \uv{Hviezdičková} verzia príkazu sa
vytvára pridaním znaku
hviezdičky~\verb|*| za názvom príkazu. Tieto príkazy vytvoria
hlavičku oddielu, ktorý nebude číslovaný a ani uvedený v~obsahu.
Napríklad namiesto príkazu \verb|\|\texttt{sec\-tion\{Help\}} napíšeme príkaz
\verb|\section*{Help}|.

Štandardne je názov oddielu vypísaný v~obsahu presne tak, ako bol
napísaný v~texte. Niekedy to však nie je možné, pretože názov
oddielu je príliš dlhý na to, aby sa do obsahu zmestil. Údaj pre
obsah môže byť preto špecifikovaný ako nepovinný parameter pred
aktuálnym nadpisom.
\begin{code}
\verb|\chapter[Čítajte to! Je to napínavé]{Toto je veľmi dlhý|\\
\verb|                       a zvlášť nudný nadpis}|
\end{code}

Titul \index{titul} celého dokumentu je vytváraný príkazom
\begin{lscommand}
\ci{maketitle}
\end{lscommand}
\noindent Obsah titulu sa musí definovať príkazmi
\begin{lscommand}
\ci{title}\verb|{...}|, \ci{author}\verb|{...}|
a prípadne \ci{date}\verb|{...}|
\end{lscommand}
\noindent predtým, ako je zavolaný príkaz \verb|\maketitle|.
V~argumente \ci{authors} môžete vložiť viacero mien oddelených
príkazmi \ci{and}.

Príklad niektorých vyššie spomenutých príkazov môžete nájsť na
obrázku~\ref{document} na strane~\pageref{document}.

Okrem oddielových príkazov vysvetlených vyššie, \LaTeXe{} pozná
naviac 3~príkazy, ktoré sa používajú v~triede \verb|book|:
\begin{lscommand}
\ci{frontmatter}, \ci{mainmatter} a \ci{backmatter}
\end{lscommand}
\noindent
Sú užitočné na rozdelenie vašej publikácie. Prerobia nadpisy
kapitol a číslovanie strán tak, ako by ste to očakávali
v~knihách.

\section{Krížové odkazy}

V~knihách, správach a článkoch sú často \wi{krížové odkazy} na
obrázky, tabuľky a špeciálne časti textu. \LaTeX{} poskytuje na
vytváranie krížových odkazov nasledujúce príkazy
\begin{lscommand}
\ci{label}\verb|{|\emph{značka}\verb|}|, \ci{ref}\verb|{|\emph{značka}\verb|}|
a \ci{pageref}\verb|{|\emph{značka}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent kde \emph{značka} je identifikátor, zvolený autorom.
\LaTeX{} nahrádza \verb|\ref| číslom oddielu, pododdielu,
obrázku, tabuľky, rovnice alebo vety zodpovedajúcemu miestu, kde bol
príkaz \verb|\label| zadaný. \verb|\pageref| vytlačí číslo strany
zodpovedajúcej miestu, kde bol príkaz \verb|\label| zadaný.\footnote{Všimnite si, že tieto príkazy si neuvedomujú, na čo odkazujú. \texttt{\char'134label} len uloží posledné automaticky vygenerované číslo.} Rovnako ako názvy oddielov sú aj čísla použité z~predchádzajúceho behu \LaTeX{}u.
\begin{example}
Odkaz k~tomuto pododdielu
\label{sec:tento} vyzerá:
\uv{pozri oddiel~\ref{sec:tento} na
strane~\pageref{sec:tento}.}
\end{example}

\section{Poznámky pod čiarou}
Pomocou príkazu
\begin{lscommand}
\ci{footnote}\verb|{|\emph{text poznámky pod čiarou}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent sa vytvorí na konci danej strany poznámka pod čiarou. Poznámky by mali byť vždy použité za slovom\footnote{Napríklad týmto.} alebo za vetou, na ktorú sa vzťahujú.\footnote{Poznámky, vzťahujúce sa ku vete alebo jej časti, by preto mali byť uvedené za čiarkou alebo bodkou.} 
\begin{example}
Poznámky pod čiarou\footnote{Toto
je poznámka pod čiarou} sú
často používané ľudmi,
používajúcimi \LaTeX.
\end{example}

\section{Zvýraznené slová}

V~rukopise vytvorenom na písacom stroji sa dôležité slová zvýrazňujú 
obyčajne $\underline{\mathrm{podčiarknutím}}$.
V~tlačených knihách sa však takéto slová \emph{zvýrazňujú} vytlačením \emph{kurzívou}. \LaTeX{} na \emph{zvýraznenie textu} poskytuje príkaz
\begin{lscommand}
\ci{emph}\verb|{|\emph{text}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent Jeho argumentom je text, ktorý chceme zvýrazniť. Čo príkaz v~danom prípade urobí so svojím argumentom, závisí od kontextu:
\begin{example}
\emph{Ak použijete
\emph{zvýrazňovanie} v~už
zvýraznenom texte,
\LaTeX{} použije
na zvýraznenie \emph{vzpriamený} 
typ písma (\emph{antikvu}).}
\end{example}

Všimnite si, prosím, rozdiel medzi prikázaním \LaTeX{}u 
niečo \emph{zvýraniť} a požiadaním ho použiť iný
\emph{font}:
\begin{example}
\textit{Môžete tiež 
  \emph{zvýrazniť} text ak 
  je sádzaný kurzívou,} 
\textsf{vo fonte 
  \emph{sans-serif},}
\texttt{alebo štýlom 
  \emph{typewriter}.}
\end{example}

\section{Prostredia} \label{env}

Aby sa dal napísať text rôzneho typu, \LaTeX{} má definovaných
množstvo prostredí \index{prostredia} na viac rôznych druhov formátovania:
\begin{lscommand}
\ci{begin}\verb|{|\emph{názov}\verb|}|\quad
   \emph{text}\quad
\ci{end}\verb|{|\emph{názov}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent Názov prostredia je \emph{názov}. Prostredia môžu
byť volané viackrát (aj jedno v~druhom), pokiaľ je dodržané ich
poradie
\begin{code}
\verb|\begin{aaa}...\begin{bbb}...\end{bbb}...\end{aaa}|
\end{code}

\noindent V~nasledujúcich podkapitolách sú opísané všetky
dôležité prostredia.

\subsection{Odrážky \ei{itemize}, číslované zoznamy \ei{enumerate} a popisy \ei{description}}

Prostredie \ei{itemize} je vhodné na vytváranie jednoduchých
odrážok, prostredie \ei{enumerate} na vytváranie číslovaných
zoznamov a \ei{description} je prostredie na vytváranie popisov.
\cih{item}
\begin{example}
\begin{enumerate}
\item  Prostredia môžete
 kombinovať podľa chuti:
\begin{itemize}
\item Ale môže to začať
vyzerať zle.
\item[-] S~pomlčkou.
\end{itemize}
\item Preto si pamätajte:
\begin{description}
\item[Hlúposti] sa nestanú
rozum\-ný\-mi preto,
že budú v~zozname.
\item[Rozumné] veci však môžu
byť podané v~zozname.
\end{description}
\end{enumerate}
\end{example}

\subsection{Sadzba na vlajku a centrovanie}

Prostedia \ei{flushleft} a \ei{flushright} vytvárajú odseky,
ktoré sú zarovnané buď doľava alebo doprava. \index{zarovnanie
doprava} \index{zarovnanie doľava} Prostredie \ei{center} vytvára
centrovaný text. Ak nezadáte \ci{\bs}, aby ste upresnili lámanie
riadkov, \LaTeX{} ho určí sám.
\begin{example}
\begin{flushleft}
Tento text je\\ zarovnaný doľava.
\LaTeX{} sa nepokúša vytvoriť
každý riadok rovnakej dĺžky.
\end{flushleft}
\end{example}
\begin{example}
\begin{flushright}
Tento text je zarovnaný\\ doprava.
\LaTeX{} sa nepokúša vytvoriť
každý riadok rovnakej dĺžky.
\end{flushright}
\end{example}
\begin{example}
\begin{center}
V~strede \\ Zeme
\end{center}
\end{example}

\subsection{Dlhšie citácie a verše}

Prostredie \ei{quote} je vhodné na citácie, dôležité frázy a
príklady.
\begin{example}
Typografické pravidlo palca
pre dĺžku riadku:
\begin{quote}
Žiaden riadok nemá obsahovať
viac ako 66~znakov.

Preto majú strany \LaTeX u~nastavené
ako východzie také veľké okraje.
\end{quote}
Preto sa v~tlači novín často
používa viacero stĺpcov.
\end{example}

Prostredia \ei{quotation} a \ei{verse} sú podobné. Prostredie
\texttt{quotation} sa používa na dlhšie citácie skladajúce sa
z~viacerých odsekov, pretože odseky vie odsadzovať. Prostredie
\texttt{verse} je užitočné na písanie básní, kde je potrebné
lámať riadky. Riadky sú delené pomocou príkazu \ci{\bs}, použitého
na konci riadku alebo pomocou voľného riadku za každým veršom.
\begin{example}
Naspamäť poznám len jednu anglickú 
báseň. Je o Humpty Dumpty.
\begin{flushleft}
\begin{verse}
Humpty Dumpty sat on a wall:\\
Humpty Dumpty had a great fall.\\
All the King's horses and all
the King's men\\
Couldn't put Humpty together
again.
\end{verse}
\end{flushleft}
\end{example}

\subsection{Doslovná tlač}

Text, uzavretý medzi \verb|\begin{|\ei{verbatim}\verb|}|
a \verb|\end{verbatim}|, bude priamo vytlačený tak, ako by bol
napísaný na písacom stroji so všetkými zakončeniami riadkov a
medzerami bez uskutočnenia akéhokoľvek \LaTeX{}ového príkazu.

Vo vnútri odseku, môžete dosiahnuť rovnaký  výsledok aj pomocou
príkazu
\begin{lscommand}
\ci{verb}\verb|+|\emph{text}\verb|+|
\end{lscommand}
\noindent \verb|+| je len oddeľovací znak. Možete
použiť ľubovoľný znak okrem písmen, znaku \verb|*| a medzier.
Množstvo \LaTeX{}ových príkladov v~tejto brožúre je vysádzaných
pomocou tohto príkazu.
\begin{example}
Príkaz \verb|\ldots| \ldots

\begin{verbatim}
10 PRINT "HELLO WORLD ";
20 GOTO 10
\end{verbatim}
\end{example}
\begin{example}
\begin{verbatim*}
verzia prostredia
      verbatim
s~hviezdičkou zvýrazňuje
medzery    v~texte
\end{verbatim*}
\end{example}

\pagebreak

Príkaz \ci{verb} sa môže použiť v~podobnom tvare s~hviezdičkou:
\begin{example}
\verb*|napríklad   takto :-) |
\end{example}

Prostredie \texttt{verbatim} a príkaz \verb|\verb| sa nesmú
používať v~parametroch iných príkazov.

\subsection{Vytváranie tabuliek}

Prostredie \ei{tabular}\footnote{Tabuľky vytvorené v prostredí
\texttt{tabular} nemôžu byť rozdelené na dve strany. Na dlhé
tabuľky sa používajú štýly \texttt{supertab.sty} a
\texttt{longtabl.sty} (pozn. prekl.).} sa používa na sadzbu prekrásnych tabuliek
s~voliteľnými vertikálnymi a horizontálnymi čiarami. \LaTeX{}
určuje šírku stĺpcov automaticky.

Argument \emph{typ stĺpca} príkazu
\begin{lscommand}
\verb|\begin{tabular}{|\emph{typ stĺpca}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent definuje formát tabuľky. Parameter \texttt{l}~vytvorí
stĺpec zarovnaný doľava, \texttt{r}~doprava, 
\texttt{c}~centrovaný stĺpec, parameter \verb|p{|\emph{šírka}\verb|}|
vytvorí stĺpec danej šírky (zarovnaný doľava) a nakoniec príkaz
\verb.|. vytvorí zvislú čiaru.\footnote{Balík {\tt hhline.sty}
umožňuje rôzne spôsoby, akými sa majú čiary v~tabuľkách pretínať
(pozn. prekl.).}

V~prostredí \texttt{tabular} sa pomocou znaku \verb|&| prepínate
do nasledujúceho stĺpca, \ci{\bs} začína nový riadok, \ci{hline}
vkladá horizontálnu čiaru a \ci{cline} podčiarkne zvolené stĺpce.
\index{"|@ \verb."|.}
\begin{example}
\begin{tabular}{|r|l|}
\hline
7C0 & hexadecimal \\
3700 & octal \\ \cline{2-2}
11111000000 & binary \\
\hline \hline
1984 & decimal \\
\hline
\end{tabular}
\end{example}
\begin{example}
\begin{tabular}{|p{4.7cm}|}
\hline
Vitajte v~Boxyho odseku.
Úprimne dúfame, že sa
Vám bude naša show páčiť.
\\ \hline
\end{tabular}

\end{example}

Pomocou príkazu \verb|@{...}| je možné špecifikovať oddelovač
stĺpcov. Tento príkaz ruší medzistĺpcové medzery a nahrádza ich
tým, čo sa nachádza v~zložených zátvorkách.
Jeden zo spôsobov použitia tohoto príkazu bude uvedený nižšie pri
probléme zarovnania podľa desatinnej bodky. Iný možný spôsob
použitia je potlačenie okrajových medzier v~tabuľke pomocou príkazu
\verb|@{}|.
\begin{example}
\begin{tabular}{@{} l @{}}
\hline
žiadne okrajové medzery\\\hline
\end{tabular}
\end{example}
\begin{example}
\begin{tabular}{l}
\hline
medzery napravo a naľavo\\
\hline
\end{tabular}
\end{example}

%
% This part by Mike Ressler
%

\index{desatinné zarovnávanie} Keďže nie je zabudovaný spôsob na
zarovnávanie číselných stĺpcov podľa desatinnej
bodky\footnote{Ak máte nainštalovaný balík \pai{tools}, pozrite sa
na balík \pai{dcolumn}.},
možeme trochu zašvindľovať a použiť dva stĺpce: doprava
zarovnaný pre celé čísla a doľava zarovnaný pre desatinnú časť.
Príkaz \verb|@{.}| použitý v~riadku \verb|\begin{tabular}|
nahrádza bežnú medzistĺpcovú medzeru znakom \uv{.}, pričom vytvára
dojem, že daný stĺpček je zarovnaný podľa desatinnej bodky.
Nezabudnite nahradiť desatinnú bodku vo vašich číslach
oddeľovačom stĺpcov (\verb|&|)! Označenie stĺpca môžeme nad náš
\uv{číselný stĺpec} umiestniť pomocou príkazu \ci{multicolumn},
ktorým sa spája viac stĺpcov.
\begin{example}
\begin{tabular}{c r @{.} l}
Výraz Pí      &
\multicolumn{2}{c}{Hodnota} \\
\hline
$\pi$               & 3&1416  \\
$\pi^{\pi}$         & 36&46   \\
$(\pi^{\pi})^{\pi}$ & 80662&7 \\
\end{tabular}
\end{example}

\noindent
\begin{minipage}{126.5mm} % <- aby to vyslo
\begin{example}
\begin{tabular}{|c|c|}
\hline
\multicolumn{2}{|c|}%
     {\textbf{V strede}} \\
\hline
Vľavo & Vpravo \\
\hline
\end{tabular}
\end{example}
\end{minipage}

\subsection{Nastavenie tabulátorov}

Prostredie \ei{tabbing}\footnote{Pridané pri slovenskom preklade
(pozn. prekl.).} umožňuje autorovi pracovať s~tabulátormi.
Presnejší popis môžete nájsť napríklad v~\cite{rybicka}.

Na rozdiel od prostredia \texttt{tabular} sa v~prostredí
\texttt{tabbing} sa môže objaviť koniec stránky, teda jeho dĺžka
je neobmedzená. Tabulátory je možné používať
napríklad na formátovanie zápisov štruktúrovaných programov.
Nasleduje stručný popis jednotlivých príkazov.

\verb|\=| -- nastavenie tabulačnej zarážky

\verb|\>| -- prechod na ďalšiu zarážku

\verb|\<| -- prechod na predchádzajúcu zarážku

\verb|\\| -- nový riadok

\verb|\kill| -- ukončenie \uv{vzorového} riadku

\verb|\+| -- posunutie ľavého okraja textu na ďalšiu zarážku

\verb|\-| -- posunutie ľavého okraja textu o zarážku doľava

\hangindent=15mm
\verb|\'| -- umiestnenie pravého okraja textu na pravý okraj
predchádzajúcej zarážky (alebo \verb+1\tabbingsep+ pred aktuálnu
zarážku)

\verb|\`| -- posunie nasledujúci text na pravý okraj riadku

\verb|\pushtabs| -- uloženie pozícií všetkých zarážok

\verb|\poptabs| --  vyvolanie pozícií zarážok

\hangindent=15mm
\verb|\a|\dots -- v~prostredí \texttt{tabbing} nefungujú
príkazy \verb+\=+, \verb+\'+, \verb+\`+ vytvárajúce akcenty.
Na tieto akcenty v~prostredí \texttt{tabbing} používame príkazy
\verb+\a=+, \verb+\a'+, \verb+\a`+.

\smallskip

Nasledujúci príklad ilustruje použitie \uv{vzorového} riadku a
všetkých vyššie uvedených príkazov s~výnimkou \verb|\pushtabs|
a \verb|\poptabs|. \TeX\ sa nastaví na zarážku nezávisle od toho,
či sa text bude prekrývať alebo nie.

\smallskip

\begin{minipage}{50mm}
\vspace*{9.5mm}
\begin{tabbing}
raz \=dva \quad \=tri \kill
raz \>dva \>tri \=štyri \+\\
dva\+\\
tri\+\\
štyri\\
\<tri\\
\<\<\<raz \`dva \\
\<tri\'\\
štyrikr\a'at\-\-\\
dva\-\\
štyri\>tri\>dva\>raz\\
\end{tabbing}
\end{minipage} \hfill
\begin{minipage}{60mm}
\begin{verbatim}
\begin{tabbing}
raz \=dva \quad \=tri\kill
raz \>dva \>tri \=štyri \+\\
dva\+\\
tri\+\\
štyri\\
\<tri\\
\<\<\<raz \`dva \\
\<tri\'\\
štyrikr\a'at\-\-\\
dva\-\\
štyri\>tri\>dva\>raz\\
\end{tabbing}
\end{verbatim}
\end{minipage}
\linebreak

\section{Plávajúce objekty}
V~súčasnosti obsahuje väčšina publikácií množstvo obrázkov a
tabuliek. Tieto elementy si vyžadujú zvláštny prístup, pretože
sa nemôžu rozdeľovať na viacero strán. Jedným zo spôsobov
riešenia tohoto problému je začať novú stranu zakaždým, keď je
obrázok alebo tabuľka príliš veľká, aby sa zmestila na aktuálnu
stranu. Tento prístup by zanechal strany čiastočne prázdne, čo
v~konečnom dôsledku vyzerá veľmi zle.

Riešením tohoto problému je \uv{plávanie} obrázku alebo tabuľky,
ktorá nebude umiestnená na danej strane, ale na niektorej
z~nasledujúcich strán, kým daná strana bude zaplnená textom.
\LaTeX{} poskytuje dve prostredia na výrobu plávajúcich
objektov. \index{plávajúce objekty} Jedno pre tabuľky a jedno pre
obrázky. Aby ste mohli plne využiť výhody týchto dvoch prostredí,
je dôležité, aby ste približne chápali, ako s~nimi \LaTeX{} interne 
narába. V~opačnom prípade môžu byť tieto plávajúce objekty
hlavným zdrojom frustrácie, pretože \LaTeX{} ich nikdy nedá tam,
kde by ste ich chceli mať.

\bigskip
Pozrime sa na príkazy, ktoré nám \LaTeX{} ponúka pre plávajúce
objekty:

Všetok materiál umiestnený v~prostrediach \ei{figure} a
\ei{table} je považovaný za plávajúci. Obe tieto plávajúce prostredia
podporujú nepovinný parameter
\begin{lscommand}
\verb|\begin{figure}[|\emph{špecifikátor umiestnenia}\verb|]| alebo
\verb|\begin{table}[|\emph{špecifikátor umiestnenia}\verb|]|
\end{lscommand}
\noindent nazývaný \emph{špecifikátor umiestnenia}. Tento parameter
hovorí \LaTeX{}u, kam môže umiestniť daný plávajúci útvar.
\emph{Špecifikátor umiestnenia} je tvorený reťazcom \emph{podmienok
na umiestnenie plávajúceho objektu}. Pozri tabuľku~\ref{tab:permiss}.

\begin{table}
\caption{Podmienky na umiestnenie plávajúceho objektu}\label{tab:permiss}
\noindent \begin{minipage}{\textwidth}
\medskip
\begin{center}
\begin{tabular}{@{}cp{10cm}@{}}
Špec.&Povolenie na umiestnenie plávajúceho objektu \\
\hline
\rule{0pt}{1.05em}\texttt{h} & \emph{here (tu)} práve  na tom
mieste textu, kde bol daný príkaz vydaný. Toto je užitočné najmä
pre malé plávajúce objekty. \\[0.3ex]
\texttt{t} & na vrchu strany (\emph{top}) \\[0.3ex]
\texttt{b} & na spodu strany (\emph{bottom}) \\[0.3ex]
\texttt{p} & na zvláštnej strane, obsahujúcej len plávajúce
objekty (\emph{page}) \\[0.3ex]
\texttt{!} & bez ohľadu na vnútorné parametre\footnote{Ako
napríklad maximálny počet plávajúcich objektov na jednej strane.},
ktoré môžu zabrániť umiestneniu plávajúceho objektu \\
\end{tabular}
\end{center}
\end{minipage}
\end{table}

%\pagebreak[3]
Tabuľka môže začínať napríklad nasledujúcim riadkom
\begin{code}
\verb|\begin{table}[!hbp]|
\end{code}
\noindent Špecifikátor umiestnenia \index{špecifikátor umiestnenia}
\verb|[!hbp]| povoľuje \LaTeX{}u umiestniť tabuľku priamo tu (\texttt{h})
alebo na spodok nejakej strany (\texttt{b}) alebo na špeciálnu
stranu pre plávajúce objekty (\texttt{p}) a to aj v~prípade, že to
nebude vyzerať veľmi dobre~(\texttt{!}). Pokiaľ nie je zadaný žiaden
špecifikátor, \LaTeX{} pracuje s~\verb|[tbp]|.

\LaTeX{} umiestni každý plávajúci objekt podľa špecifikátora
umiestnenia, zadaného autorom. Ak plávajúci objekt nemôže byť
umiestnený na aktuálnej strane, je zaradený do poradovníka
\emph{obrázkov} alebo \emph{tabuliek}\footnote{tieto sú FIFO --
\suv{first in, first out} -- zásobníky}.
Keď sa začne nová strana, \LaTeX{} najprv skontroluje, či nie je
možné vytvoriť špeciálnu stranu zaplnenú len plávajúcimi
objektami z~poradovníkov. Ak to nie je možné, \LaTeX{} vezme prvý
objekt z~poradovníka, ako keby bol len teraz umiestnený v texte
a pokúša sa ho znovu umiestniť na základe špecifikátorov
umiestnenia, ktoré boli pri ňom zadané (okrem \uv{{\tt h}}, ktoré 
už nie je prijateľné). Všetky ďalšie plávajúce objekty, ktoré sa
v~texte objavia, sú umiestnené do príslušného poradovníka.
\LaTeX{} prísne dodržuje pôvodné poradie vzhľadom na každý druh
plávajúcich objektov. To je príčinou toho, že obrázok, ktorý
nemôže byť umiestnený, vytlačí všetky ďalšie obrázky na koniec
dokumentu.
Preto:

\begin{quote}
Ak \LaTeX{} neumiestňuje plávajúce objekty podľa vašich očakávaní,
je to často kvôli nejakému plávajúcemu objektu, ktorý upcháva jeden z~dvoch
poradovníkov plávajúcich objektov.
\end{quote}

\bigskip
\noindent
Keď sme si už vysvetlili náročnejšiu časť, existuje ešte pár vecí, ktoré
by sme mali o~prostrediach \ei{table} a \ei{figure} spomenúť.
Príkazom
\begin{lscommand}
\ci{caption}\verb|{|\emph{názov plávajúceho objektu}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent
môžete definovať názov plávajúceho objektu. Priebežné poradové číslo
a~označenie \uv{Obrázok} alebo \uv{Tabuľka} doplní \LaTeX.

Dva príkazy
\begin{lscommand}
\ci{listoffigures} a \ci{listoftables}
\end{lscommand}
\noindent pracujú podobne ako príkaz  \verb|\tableofcontents|.
Vytlačia zoznam obrázkov, respektíve tabuliek. V~týchto zoznamoch
je spomenutý celý názov daných objektov. Ak ste náchylní
k~používaniu dlhých názvov obrázkov (tabuliek), musíte mať kratšiu
verziu názvu, ktorá pôjde do zoznamu.
Toto sa zabezpečuje napísaním kratšej verzie názvu do hranatých
zátvoriek za príkazom \verb|\caption|.
\begin{code}
\verb|\caption[Krátky]{DDDlllllhhhhýýýý}|
\end{code}

Príkazmi \verb|\label| a \verb|\ref| môžete vytvoriť
odkazy na plávajúce objekty vo vnútri textu.

Nasledujúci príklad kreslí štvorec a vkladá ho do dokumentu.
Toto môžete použiť, ak chcete nechať miesto na obrázky, ktoré
chcete vložiť (vlepiť) do dokončeného dokumentu.

\begin{code}
\begin{verbatim}
Obrázok~\ref{biela} je príkladom Pop-Art\,u.
\begin{figure}[!hbp]
\makebox[\textwidth]{\framebox[5cm]{\rule{0pt}{5cm}}}
\caption{Päťkrát päť centimetrov} \label{biela}
\end{figure}
\end{verbatim}
\end{code}

\noindent Vo vyššie uvedenom príklade\footnote{za pedpokladu, že poradovník obrázkov je prázdny} sa \LaTeX{} \emph{skutočne ťažko}~(\texttt{!}) pokúša
umiestniť obrázok priamo \emph{tu}~(\texttt{h}). Ak to nie je
možné, pokúša sa umiestniť obrázok na \emph{spodu}~(\texttt{b})
strany. Neuspejúc pri pokuse umiestniť obrázok na danej strane
zisťuje, či by nebolo možné vytvoriť stranu plávajúcich objektov
obsahujúcu tento obrázok a možno niekoľko tabuliek z~poradovníka
tabuliek. Ak nemá dostatok materiálu na stranu plávajúcich
objektov, \LaTeX{} začne novú stranu a ešte raz bude narábať
s~obrázkom, ako keby sa práve teraz objavil v~texte.

Za určitých podmienok môže byť nevyhnutné použitie príkazu
\begin{lscommand}
\ci{clearpage} alebo dokonca \ci{cleardoublepage}
\end{lscommand}
\noindent Tento prikazuje \LaTeX u~okamžite umiestniť zvyšné
plávajúce objekty nachádzajúce sa v~poradovníkoch a až potom
začať novú stranu. Na začiatok novej pravej strany nás nastaví
príkaz \ci{cleardoublepage}.

Neskôr sa v~tomto úvode do \LaTeX u dozviete, ako vkladať
PostScriptové obrázky do vašich \LaTeX ových dokumentov.

\endinput


%%% Local Variables:
%%% mode: latex
%%% TeX-master: "lshort2e"
%%% En